Ježíš Kristus žije

O manželstve a rozvode

Klíčová slova:

O manželstve a rozvode

manzelstvo-opt.jpeg

Manželstvo všetci majte v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh. (Židom 13:4)

Manželstvo nie je trpké jarmo

Náš Boh, Boh Abraháma, Izáka, Jákoba, Otec nášho Pána Ježiša Krista, vytvoril pre človeka dokonalé podmienky, aby bol šťastný a vo všetkom prosperoval. Keď stvoril človeka, Adama, videl, že nie je človeku dobre osamote, preto učinil mu pomoc, ktorá mu bola roveň: „Potom riekol Hospodin Boh: Nie je dobré človeku byť osamote. Dám mu pomoc, ktorá mu bude roveň.“ (1Moj 2:18) Boh chce, aby ľuďom bolo dobre, aby manželka bola manželovi roveň, aby bola jeho potešením: „Nech je požehnané tvoje žriedlo a teš sa zo ženy svojej mladosti.“ (Pr 5:18)

Boh už na počiatku dáva krásny program pre muža a ženu: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“ (1Moj 2:24) Muž priľne k svojej žene a budú jedno telo. Zdôrazňuje to aj Pán Ježiš, keď hovorí: „Preto opustí človek otca i matku a pripojí sa k manželke, i budú dvaja jedno telo, takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj!“ (Mt 19:5-6) Je dôležité všimnúť si, že už nie sú dve telá, ale jedno – nová bytosť. Vybraná rebrová kosť z Adamovho tela sa navracia na svoje miesto. Je napísané: „Nato povedal človek: Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela.“ (1Moj 2:23)

Nová zmluva nechápe manželstvo ako putá, ako trpké jarmo, ale neustále obnovovanie sa v láske, jej prehlbovanie, prečisťovanie, hľadanie dokonalejšej formy vzťahu a vedieť vyjadriť svoju spolupatričnosť s druhou stranou, s ktorou je v jedinečnej zmluve. Vzájomne prijímaný sex je prirodzenou, radostnou súčasťou manželstva (Pr 5:18-19; Kaz 9:9; Veľp 1:13).

Čo Boh na počiatku utvoril, to dokonalá obeť Ježiša Krista ako Vykupiteľa získala späť a vyzdvihla na vyššiu úroveň. Novozmluvné manželstvo je na vyššej úrovni, ako bolo manželstvo v Starej zmluve. Manželstvo by mohlo a malo byť pre znovuzrodených kresťanov „Nebom na Zemi“, a pritom by nemuseli vyvíjať nadmerné úsilie v záujme tohto cieľa. Každý jedinec potrebuje spoznať Božiu vôľu z Biblie pre seba a pre spoločný život v manželstve a presadzovať ju do praxe. Vedome sa pričiniť o to, aby manželstvo bolo dobré a vedome budovať spoločenstvo medzi sebou. V podstate to znamená priblížiť sa ku Kristovmu charakteru. Veľmi sa mýlia tí manželia, ktorí si myslia, že ich manželstvo sa stane dobrým len preto, že sa milujú, že jednoducho do toho vstúpia „tak, ako šteňa do brechania“. Je na škodu kresťanských manželstiev, že v niektorých denomináciách, zboroch sa jasne nevyučuje o intímnych vzťahoch, hoci je to taká sila, ktorá vie udržať spolu aj manželstvá neveriacich. Čo sa o tých veciach naučili od učiteľov telesnej výchovy a „svätej tradície“, to nestačí, ale často práve napomáha k rozpadu manželstva. Záštitou dobrého manželstva je Boh. Sex určil Boh pre manželov, a nie pre predmanželský život a ani pre slobodných.

Zmluvný vzťah

Manželstvo podľa Biblie je zmluvný vzťah medzi manželmi pred Bohom na základe Božieho Slova. Prorok Malachiáš (2:14) hovorí: „Pýtate sa: Prečo je to? Preto, lebo Hospodin bol svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, (…) ona je tvojou družkou a zmluvnou manželkou!“ Dôležitý je aj 16. verš: „Lebo nenávidím rozvod – hovorí Hospodin.“ Boží dokonalý plán pre muža a ženu je večné spojenie manželov v jedno telo. To jedno telo je nová duchovná bytosť. Rozvod znamená zahubenie tejto novej duchovnej bytosti.

Manželstvo sa nezačína láskou, ale uzavretím zmluvy. Obdobie pred manželskou zmluvou je hľadanie Božej vôle pre tých dvoch, jedného muža (nie chlapca) a jednej zrelej devy (nie dievčaťa). Manželstvo je dlhá spoločná cesta až po smrť. Prorok Ámos píše (3:3): „Či idú dvaja pospolu, ak sa nedohodli?“ Láska prekonáva aj smrť, lebo aj v novom, oslávenom tele, hoci budeme ako anjeli, budeme sa poznať, tak to vyučujú učitelia Písma. Manželstvo je úzka, dlhá cesta, celoživotný zmluvný vzťah, ktorý garantuje dobré svedomie veriacich a nerušený rozvoj Cirkvi. Teda túto dlhú cestu treba obom dokonale zvážiť pred uzavretím manželskej zmluvy a získať presvedčenie, že patria k sebe. Boh odpovedá pokojom.

Manželstvo je stav, kde tí dvaja priľnú k sebe. Veď je napísané: „Dvaja sa majú lepšie ako jeden, lebo majú odmenu za svoju námahu. Lebo ak padnú, jeden zdvihne svojho druha, beda však samotnému, ak padne! Nemá druhého, čo by ho pozdvihol.“ (Kaz 4:9-10)

Manželská zmluva okrem iného sprostredkováva pri príležitosti uzavretia manželstva silu do spoločných modlitieb manželov: „A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 18:19) Je to vzácny a silný prísľub. Je určený hlavne pre manželov. Boh prisľubuje, že keď sa na niečom konkrétnom zhodnú a budú sa za to modliť, niečo konkrétne prosiť, tak to dostanú.

Neexistuje taký manželský konflikt, ktorý by veriaci pomocou Pána nevedeli vyriešiť a ukončiť. Nezmieriteľnosť a nenávisť manželského partnera dáva tušiť, že nenávidiacemu chýba Kristov charakter. Niekedy je smutné počuť, ako niektorí aj medzi znovuzrodenými kresťanmi argumentujú proti svojmu manželskému partnerovi, ako hľadajú príčinu, aby ospravedlnili svoj stav bez lásky: „Stala sa protivnou, nestará sa o mňa, zraňuje ma, nedá sa s ňou rozprávať, to je osteň v mojom boku, atď.“ Mnohé ženy takto trpia ako hrdinky a dostávajú sa do beznádejného stavu. Iné denne hovoria, čo zlé urobil ich manžel, neuvedomujúc si, že pracujú na rozvode.

Odpúšťanie

Normálnou náležitosťou kresťanského charakteru je odpúšťanie. Ak k tomu nedochádza z oboch strán, vzniká ťažké ovzdušie, mrzutosť, vzájomné obžalovania, hnev, citový útlak. Nezmieriteľní, zahorknutí manželskí partneri držia jeden druhého pod citovým útlakom a často skúšajú „kto dlhšie a viac vydrží“. Odpustenie nie je otázkou citov, ale je to otázka vôle, rozhodnutia vôle, vyslovenia a zmeny. Ako ani manželstvo nie je založené na citoch, ale na manželskej zmluve, ktorá je uzavretá z vlastného slobodného rozhodnutia, tak isto aj odpustenie je slobodné vôľové rozhodnutie.

Manželského partnera nemožno prirovnávať k ideálom krásy, ale nemožno si ho ani zoškliviť plynutím času, nemožno ho opustiť ani vtedy, keď ochorie, alebo mu vznikne fyzický, či iný problém. Následkom toho nemožno proti nemu stavať nereálne požiadavky a nemožno obrátiť svoje oči na inú osobu s takou žiadostivosťou, ako to robia synovia tohto sveta. Ježiš hovorí: „Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci.“ (Mt 5:28)

Bohabojný, verný manžel sa nekochá v kráse inej ženy, neživí nežné city voči iným ženám, ani len v tajnosti netúži byť s nimi spolu, dôverne sa zhovárať s druhou ženou namiesto svojej. Tak isto aj veriace kresťanské ženy sa nechovajú tak, aby tým dali možnosť vzniku ilegálnym vzťahom, flirtovaniu, nehľadajú citovú oporu, útechu, prejavy porozumenia a nežnosti u iného muža. Nezvýrazňujú svoju ženskú podstatu svojím vyzývavým alebo skryto zvádzajúcim obliekaním.

Kto uzavrel manželskú zmluvu ako dospelý z vlastnej vôle, z vlastného rozhodnutia, tá platí pred Bohom na celý život bez ohľadu na to, či sobáš bol urobený v kostole, alebo nie. Boh neakceptuje žiadnu výhovorku zunovania, ochorenia, zostarnutia partnera. Diabol v dôsledku hriechu môže vytrieť lásku z mysle, z vedomia partnera, ale to nie je dôvod na rozvod podľa Božieho Slova. Zavčasu si treba rozmyslieť, čo prináša manželská zmluva: platnosť na celý život, z ktorej sa nedá vycúvať. Lebo Boh nezmenil svoj názor, ktorý vyjadril na počiatku (1Moj 2:24), ktorý Pán Ježiš znovu potvrdil (Mt 19:5-6,9). Keď sa v zbore dovolí robiť kompromis, dokonca súhlasiť s nebiblickým rozvodom, to zahriešni celý zbor a obmedzí prijímať Božiu milosť.

Cesta neverných je ich záhubou

Je smutné, keď aj kresťan začne uvažovať tak, že pred 10-20 rokmi si zle vybral svojho manželského partnera a naviac vyhľadáva náboženské výhovorky a rozprávky, čím chce obhájiť svoj nemilovaný stav a svoju vyhorenosť, a chce sa oslobodiť od svojho zunovaného manželského partnera. Či je rozdiel medzi Cirkvou a svetom, veriacim a neveriacim, nasledovaním Krista a patričnosťou k Beliálovi, keď svoj plán naplní? Bolo by dobre, keby všetky vrchnosti vedeli, že aj na nich sa vzťahujú Božie a morálne zákony tak isto, ako na každého človeka. „… ten, kto cudzoloží so ženou, nemá rozum; chce si zničiť život, kto tak činí.“ (Pr 6:32) „Dobrý rozum získava priazeň, ale cesta neverných je ich záhubou.“ (Pr 13:15)

Je opovážlivosťou, čo i len myslieť jednému z manželských partnerov na rozvod, a nie to ešte aj vysloviť. Je smutné a zahanbujúce, ak takéto myšlienky má kresťan, dokonca vedúci cirkvi, zboru. S ľútosťou musíme priznať, že v Amerike i v Európe sa z času na čas vyskytnú pastori, duchovní vodcovia schopní obhajovať svoj rozvod. Akákoľvek argumentácia sa stáva prázdnym táraním pre ovečky, ak vo svojom vnútri rozpoznajú hriech arogantného kazateľa, nech by akokoľvek silno a dlho kričal. Ježiš hovorí, že sa máme navzájom milovať: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ (Jn 13:35) Hlásané Slovo takého kazateľa nemá dôveryhodnosť. Soľ stratí svoju slanosť, keď ovečky vidia, že muž nemiluje svoju manželku. Taká Cirkev, zbor, ktorú vedie pastor neoprávnene rozvedený (podľa Biblie), stratila svoju hodnovernosť, čiže svoju vhodnosť svedčiť o Božom charaktere. Takýto rozvod pastora znemožňuje prijatie a vychovávanie úprimných obrátencov, neodzrkadľuje Boží obraz, Boží charakter, je zlým príkladom pre svoje ovečky.

Boh neakceptuje žiadnu výhovorku zunovania, ochorenia, zostarnutia partnera

Ak niekto vedome koná proti Božiemu zákazu, musí počítať s následkami, samozrejme nie hneď: „Pretože rozsudok nad zlým skutkom sa nevykonáva ihneď, preto rastie ľuďom odvaha páchať zlo.“ (Kaz 8:11) Vedomé konanie proti Božiemu zákazu znamená večný následok. Pripomeňme si k tomu aj Božie Slovo: „Lebo Boh neľutuje dary milosti a povolanie.“ (Rim 11:29) Boh neodníma svoje dary, pomazanie. Dobrý príklad vidíme v Knihe Sudcov (13.-16. kapitola). Hospodin obdaril Samsona obrovskou silou. Osliou čeľusťou zabil 1 000 okupantov – Filištíncov. Potom spáchal hriech, bol u neviestky. Prestal vidieť okolité veci duchovne, nevidel svoj hriech. Ale i tak vráta mestskej brány v Gaze zobral aj s verajami a vyniesol na temeno vrchu pred Hebronom. Úžasná sila. „… pomyslel si: Vyviaznem z toho ako dosiaľ, strasiem sa ich. Ešte totiž nevedel, že Hospodin odstúpil od neho. Filištínci ho chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho sputnali okovami a vo väzení musel mlieť zrno“ (Sud 16:20-21) ako dobytok. S Božím darom sa neoplatí zahrávať si.

Pozrime sa na Božieho služobníka Dávida. Nevidel svoj hriech, že cudzoložil s manželkou Uriáša, ktorého neskôr dal zabiť, všetko chcel zakryť. Až prorok Nátan priviedol Dávida k pokániu. Dávid prosil Hospodina, aby mu neodňal Svätého Ducha. A Boh mu vyhovel, ale tento hriech tragicky ovplyvnil ďalší osud jeho ako aj všetkých, ktorým kraľoval (2Sam 11.-12. kapitola).

Z uvedeného vidíme, že keď bol niekto Bohom pomazaný a spáchal veľký hriech, Božie obdarovanie mu nebolo ihneď vzaté. To je pre neho kameňom úrazu, smrteľného úrazu, ak neurobí hlboké verejné pokánie.

Úprimní členovia, ktorí hľadajú svätosť, sú zranení a v tom lepšom prípade hľadajú iný zbor. Písmo hovorí, že vedúci majú byť vzorom: „… buďte vzorom stádu.“ (1Pt 5:3) Ak sa vedúci zboru rozviedol (neoprávnene), stal sa negatívnym vzorom: „Vedúci musí byť bezúhonný.“ (Tit 1:7) Veď ako môže taký človek nájsť trvalý pokoj, ktorý je unavený a znechutený svetskými problémami, keď to isté nájde aj vo svojom zbore. Preto je celkom prirodzené, že zbory, kde sa hľadá svätosť, a ktoré nesú čisté evanjelium, chcú dodržovať každé Božie Slovo, majú tendenciu sa od takýchto jednotlivcov izolovať.

Rozvedení manželia už nikdy nebudú takí, akí boli predtým. Aj ich deti zažili sklamanie v láske svojich rodičov. Dokonca rozvod sa dotkol i ďalších ľudí tak ako smrť blízkeho, v tomto prípade zmasakrovanie živého, milujúceho spoločenstva, roztrhanie živého tela – manželstva utvoreného Bohom. To bolí a má dôsledky na potomstvo. Tieto dôsledky možno odstrániť len Božou mocou.

Dôvod k rozvodu

Jediným biblickým dôvodom pre rozvod kresťanských manželov je partnerova manželská nevera – cudzoložstvo, dôsledkom čoho previnilá strana narušila jednotu, keď aj zostane v tom stave a nevráti sa k svojmu zmluvnému manželskému partnerovi. Týmto svojím skutkom zablúdi na cestu zatratenia, stratí svoju dôveru, to jest nádej spasenia pre súdny deň. Nevinná strana (1Kor 7:15) sa stáva slobodnou, ale múdry človek sa neponáhľa nahradiť stratu.

V manželstve sú veľmi dôležité spoločné modlitby manželov

Celibát

Do manželstva by sa nemalo nikoho nútiť. Tu je miesto spomenúť Boží dar – celibát: „Rád by som bol, keby všetci ľudia boli, ako som ja; lenže každý má svoj zvláštny dar od Boha, jeden tak, druhý inak.“ (1Kor 7:7) „…radím ako taký, ktorého Pán omilostil, aby som bol verný.“ (25 v.) Boh apoštola Pavla omilostil, zbavil pokušenia, dal mu dar celibátu. Už nemal prirodzenú žiadosť po žene, rodine, sexe. Boh ho od toho oslobodil, aby mohol byť totálne verný Pánovi. Žena s takýmto darom netúži po rodine, po manželovi, sexe, po tehotenstve, po dieťati. Do tohto daru, ako aj do iných darov zhora sa nedá vmodliť, vpôstiť. Je to dar a Boh dáva, ako chce. Ak človek má uvedené žiadosti, lepšie by urobil, keby svoje obdarovanie hľadal v inom.

Žijeme obdobie, kedy prebieha koncentrovaný útok diabla proti rodinám všeobecne, nielen proti kresťanským. Vo svete mladí ľudia, aj iní žijú voľný život, nemajú zmluvné vzťahy, majú nezáväzný sexuálny život a nechcú mať deti, ktoré považujú za príťaž. Žiaľ, tieto názory zo sveta prenikajú aj medzi kresťanov. Ale v mnohých kresťanských zboroch táto lesť diabla bola odhalená, a tieto kresťanské rodiny prijímajú deti ako Božie požehnanie a snažia sa aj o ich správnu biblickú výchovu.

Dvojtvárnosť

Členovia rodiny, tí najbližší vidia a vedia, čo je v jednotlivcoch. Vidia aj to, ako sa títo jednotlivci správajú doma, v spoločenstve, čo vyznávajú a či aj podľa toho žijú. Pretvárka, dvojtvárnosť vie silno podkopať život a rodinu kresťanov. Ak má rodina dobre fungovať, každý člen rodiny musí byť vykazateľný a nemôže byť dvojtvárny. Vtedy aj rodina ako celok je vykazateľná. Dvojtvárnosť v Biblii je dobre znázornená životom farizejov. Už Ján Krstiteľ odhalil postoj farizejov, ktorý pred ľuďmi povedal: „Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu? Vydávajte teda ovocie hodné pokánia.“ (Mt 3:7-8) Farizejský postoj je dvojtvárnosť, čiže nesúlad medzi vonkajším prejavom jednotlivca a stavom jeho vnútra, bez pokánia a zmeny svojho života. Ján Krstiteľ im hovoril, aby vydávali ovocie hodné pokánia a v 10. verši: „… sekera je už priložená na korene stromov; každý strom teda, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.“ Farizejský postoj je veľmi nebezpečný ako v živote jednotlivca, tak aj v manželstve.

V manželstve sú veľmi dôležité spoločné modlitby manželov, je to modlitba zhody, ktorú nám sám Pán Ježiš odporúča (Mt 18:19). Bez spoločnej modlitby sa vytráca zhoda, jednota medzi manželmi a vzniká medzera pre diabla, prípadne až tak, že diabol môže túto zhodu použiť na spoločný hriech, ktorý môže mať ťažké následky, ako to vidíme v prípade Ananiáša a Zafiry (Sk 5:1-11).

Duchovný život sa dá stratiť, keď sa zanedbá každodenné hľadanie Pána, čítanie Biblie, počúvanie Slova, modlenie sa. Vtedy je náš duch bez výživy, vysychá, dostáva sa do telesnosti, pokušenia.

Kresťan a pohan

Ináč treba posudzovať situáciu, keď je z manželského páru jeden kresťan a druhý neveriaci. List apoštola Pavla to vysvetľuje takto: „Ostatným hovorím ja, nie Pán: ak niektorý brat má neveriacu ženu a ona chce žiť s ním, nech ju neprepúšťa. A ak niektorá žena má neveriaceho muža a on chce žiť s ňou, nech neopúšťa muža. Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena posväcuje sa v bratovi; veď ináč vaše deti boli by nečisté, a predsa sú sväté. Ak sa však neveriaci chce rozviesť, nech sa rozvedie; v takých prípadoch brat alebo sestra nie sú otrocky viazaní, Boh vás povolal ku pokoju.“ (1Kor 7:12-15)

Tieto verše sú tak jasné a jednoznačné, že nepotrebujú výklad. Ale v tejto časti vyhľadávajú výhybku tí, ktorí sa chcú rozviesť, ako obísť Bibliu. Roznášajú o svojom partnerovi zlé správy, ohovárajú, vymýšľajú, hľadajú svedkov a podobne, aby dokazovali, že partner nie je veriaci.

Ako posudzovať takúto situáciu? Nepokoje v takomto manželstve iste netrvali jeden deň, ale niekoľko mesiacov, snáď aj rokov. Treba si klásť otázky: Hľadali pomoc u zrelých – odskúšaných manželov? Alebo len jeden z nich hľadal a dožadoval sa pomoci? Ktorý? Prosili o spoločné modlitby? Ktorý? Súhlasil s tým aj ten druhý partner? Ponúkol im niekto pomoc? Kto odmietol? Odpovede na tieto otázky pomôžu vidieť, čo hľadal „ten“ alebo „ten“ partner, a kto má väčší podiel na rozvode, alebo kto sa chcel rozviesť.

Podľa Biblie muž je hlavou rodiny, on nesie zodpovednosť aj za manželku, mal by ju vyučovať. On by mal ako prvý vyhľadávať pomoc pre riešenie manželského problému. Ale častejšie to robí žena, lebo je pod väčším útlakom a vidí „aj čo je pod svietnikom“. Kto nechce pomoc od osvedčeného pastora alebo ešte lepšie od osvedčeného manželského páru, ten hľadá svetský spôsob: advokáta, ako sa rozviesť.

V takom prípade je ťažko pomôcť „zvonka“. Kto nehľadá duchovnú pomoc, kto nevie odpustiť, kto sa nechce zmieriť, ten má tvrdé srdce. Dokonca aj viera takej osoby je tvrdá, bez lásky k pravde Božieho Slova. Apoštol Pavol píše Galatským (5:6): „… viera činná skrze lásku.“

Život v manželstve

Veľmi zrozumiteľne píše apoštol Pavol Efezským: „Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej: ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi. On je Spasiteľom tela. Ako je teda cirkev poddaná Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom. Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody a skrze slovo, a postavil si cirkev slávnu, bez poškvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony. Takto sú povinní aj muži milovať si ženy ako vlastné telá. Kto si miluje ženu, seba samého miluje. Veď nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale ho živí a opatruje, ako aj Kristus cirkev; lebo sme údmi Jeho tela. Preto opustí človek otca a matku a pripojí sa k svojej žene; i budú dvaja jedno telo. Toto tajomstvo je veľké. Ja ho však vzťahujem na Krista a na cirkev. Takto teda aj vy každý jeden milujte si ženu ako seba, a žena nech sa bojí muža.“ (Ef 5:21-33)

Napriek tomu, dovolíme si ešte zopakovať niektoré myšlienky apoštola Pavla z týchto veršov:

  • ženy majú byť poddané svojim mužom ako Pánovi,
  • muž má mať (snažiť sa mať) Pánove vlastnosti,
  • muž má byť hlavou ženy tak, ako je Kristus hlavou Cirkvi,
  • tak ako je Cirkev poddaná Kristovi, tak majú byť ženy poddané mužom vo všetkom, čo je v súlade s Božím Slovom,
  • mužovia si majú milovať svoje ženy, ako Kristus Cirkev, ktorý sám seba vydal za ňu,
  • muž má svoju ženu vyučovať, aby bola očistená, posvätená, aby bola bez úhony,
  • muž má milovať svoju ženu ako svoje vlastné telo – veď sú jedno telo,
  • muž nikdy nemá mať v nenávisti svoju ženu,
  • muž má svoju ženu živiť a opatrovať aj v starobe, aj v chorobe,
  • muž aj žena majú opustiť svojich rodičov, aby mohli splynúť.

Apoštol Pavol hovorí (Ef 5:32) o manželstve ako o tajomstve. Áno, zvonka je každé manželstvo zahalené rúškom tajomstva, ale vo vnútri má byť všetko vo svetle. Má to byť kúsok rajskej záhrady. Je to možné.

Rozvod a druhé manželstvo

Božím zámerom je, aby manželstvo bolo záväzkom na celý život. Či je rozvod a druhé manželstvo dovolené, to je zrejmé z Ježišových slov: „Ale ja vám hovorím, že ktokoľvek prepúšťa manželku, okrem príčiny smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu, a kto si vezme prepustenú, cudzoloží.“ (Mt 5:32) „Hovorím vám: Kto by si prepustil ženu – ak len nie pre smilstvo – a vzal by si inú, cudzoloží a kto si prepustenú vezme, cudzoloží.“ (Mt 19:9)

Porozumeli sme veršom Mt 5:32 a Mt 19:9 tak, že jediný dôvod pre rozvod kresťanov je smilstvo, v ktorom manželský partner zotrváva. Ale aj nevinná strana je povinná preukázať ochotu odpustiť, preukázať milosrdenstvo.

Pre kresťanov sú tieto verše vyznačujúce sa výrazom „okrem prípadu smilstva“ jediným miestom povoľujúcim rozvod. Tento výraz možno chápať ako každú mimozákonnosť s inou osobou, napríklad prostitúciu, cudzoložstvo, homosexualitu, lesbizmus, pedofíliu, a pod.

Porušenie manželskej zmluvy takýmto spôsobom je prípustnou príčinou rozvodu. Nie je to príkaz k rozvodu! Je to iba vytvorenie možnosti. Aj keď táto možnosť vznikne, nemala by sa zákonite uplatňovať. Veď nám znovuzrodeným kresťanom Boh odpustil VŠETKO, na naše hriechy si nechce spomenúť. Preto, keď v manželstve tá druhá strana pýta odpustenie, oľutuje a celkom sa odvráti od svojej predchádzajúcej sexuálnej nemorálnosti, tým vytvorila možnosť opätovného normálneho manželského života. Ale ak svoj hriech neoľutuje a pokračuje v nemorálnosti, vtedy druhá strana má právo použiť citát z Matúšovho evanjelia (19:9) a rozviesť sa pre smilstvo svojho partnera.

Nedaj sa zabiť

Nie zriedkavým prípadom je domáce násilie, keď jeden partner bije druhého, vyhráža sa mu, že ho zabije, atď. Aj o tejto veci hovorí Biblia: „Manželom však prikazujem – vlastne nie ja, ale Pán: nech žena neodchádza od muža – a ak by aj odišla, nech zostane nevydatá, alebo nech sa zmieri s mužom. A muž nech neprepúšťa ženu!“ (1Kor 7:10-11) Veď Boh nechce, aby teba alebo tvoje deti tvoj zmluvný partner zabil! Môžeš odísť od neho, ale nemôžeš sa vydať.

A čo, ak sú obaja vinní, obaja cudzoložili? Ak tí dvaja dospeli k tomuto poznaniu, tým najlepším riešením je urobiť pokánie, odvrátiť sa od hriechu, odpustiť si navzájom a začať spolu svätý život. Lebo Božia vôľa je: „Vaše posvätenie.“ (1Tes 4:3)

„Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia! On odpúšťa ti všetky tvoje viny. On uzdravuje všetky tvoje choroby. Život ti vykupuje z hrobu, venčí ťa milosťou a milosrdenstvom. Život ti sýti dobrými vecami, mladosť tvoja sa obnovuje ako orol. Hospodin koná spravodlivé skutky a dáva právo všetkým utláčaným.“ (Žalm 103:1-6)

Zdroj: Logos – Milosť

O manželstve a rozvode 2.00/5 (40.00%) 1 vote



(0) Komentáře

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


+ 2 = osem