Ježíš Kristus žije

Prestaňte sa veľkých rodín pýtať: A to je vás toľko?

Klíčová slova:

Prestaňte sa veľkých rodín pýtať: A to je vás toľko?

 

velkarodina

Mariana Michalková Prečítate približne za 2.5 minúty Moji starí rodičia mali 16 detí. Áno, čítate dobre. Šestnásť. Moja mama má 8 bratov a 7 sestier. Dám vám radšej chvíľku, aby ste v nemom úžase dokývali hlavou a pozbierali svoju sánku zo zeme. Zvyčajne, keď to niekomu poviem, viem celkom presne, čo bude nasledovať. „Mali aj dvojičky?“ Nie. „Sú katolíci?“ Nie. „Koľko bratrancov a sesterníc máš?“ „Viac než 25.“ (A to len z prvého kolena; spočítať všetkých by zabralo príliš veľa času.) A, samozrejme: „A chceli ich toľko?“ Hmm… Áno? Nie? Pravdupovediac, neviem. Nikdy som sa nepýtala. Posledná otázka je pri početných rodinách veľmi bežná. Jen Wilkinová, mama 4 detí, ju počuje neustále. Vo svojom populárnom článku Plánovala si mať toľko detí? tieto otázky trochu zľahčuje. Zároveň sa však pokúša ľuďom vysvetliť, že keď sa rodín pýtajú, či chceli mať toľko veľa detí, zabúdajú na to, že počatie je vlastne „poburujúcim zázrakom“. „Ak odpoviem: „Áno, veď kto nechce 4 deti?“ Som automaticky blázon,“ píše Jen. „Ak odpoviem: „Nie,“ som šibnutá. Pravdou je, že odpovedať nedokážem. Samotná otázka v sebe zahŕňa omnoho väčšiu kontrolu počatia dieťaťa, než som kedy o sebe tvrdila, že mám.“ „A to je ten skutočný dôvod, prečo by sme si mali dávať na otázky tohto typu väčší pozor. Áno, sú svojím spôsobom zábavné a ja si rada doberám samú seba. Mňa tieto otázky nerania. Ale rania mojich priateľov a rodinu, ktorí s určitosťou vedia, že počatie je zázrak, pretože ho sami nezažili. Rania ľudí, ktorých milujem, a ktorí túžia po tom, aby aj ich počet ratolestí vyvolával pobúrenie.“ Autorka Sara Haggerty túto túžbu pozná veľmi dobre. V jednom zo svojich článkov sa zveruje s tým, ako ju neplodnosť trápila o to viac, že okolo nej boli samé ženy s viacerými deťmi. Píše o jednom zvlášť bolestivom momente, keď sa zúčastnila priateľkinej oslavy narodenia bábätka: „Snažila som sa zachovať si odstup od toho, čo hovorila. Vedela som, že inak by som sa zložila hneď tam, na gauči, vedľa nej. Namiesto toho som všetku tú bolesť skryla vo svojom vnútri. Vedela, že aj napriek rokom žiadania moje prosby ešte stále nebola vypočuté. A v tomto stave to už nebolo držanie bábätka v náručí, ani svieža detská pokožka či tie ohromné „po prvý raz“, čo ma tak premohli. Bolo to skúsenosť jej tela, ktoré urobilo to, na čo bolo stvorené.“ Mám priateľky, ktoré deti mať nechceli, a neplánovane otehotneli. Mám priateľky, ktoré chceli mať 5-6 detí, a, žiaľ, spontánne potratili. Mám priateľky, ktoré sa trápili s tým, aby vôbec otehotneli, ale aj také, ktoré mali jedno dieťa za druhým – všetky zdravé, šťastné a plánované. Ako sa naše priateľstvá vyvíjali a zažívali sme spolu viac a viac jedinečných situácií, tým viac som chápala, ako veľmi je verš z Knihy prísloví (16,9) pravdivý: „Človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok. Jen končí svoj článok touto radou pre tých, ktorí sa prihovárajú matkám s viacerými deťmi: „Navrhujem teda, aby sme prestali takéto veci hovoriť ženám, ktoré majú náruč plnú detí, práve kvôli tým, ktorých náruč je prázdna. Pretože odpoveď na otázku „Nevieš, čo je na príčine?“ nie je čo, ale Kto. Netuším, prečo mi Pán dal deti bez námahy, a iným, o ktorých viem, že by boli perfektnými rodičmi, ich odoprel. Ale jedno viem: plodnosť nie je prekliatie, je to dar. Je to poburujúci zázrak.“ …

Fotografia: http://www.stuffandthingsblog.com/wp-content/uploads/2012/11/lang11201.jpg

Zdroj: http://www.crosswalk.com/blogs/christian-trends/stop-asking-big-families-why-they-re-so-big.html

© Copyright www.cestaplus.sk
Viac na: http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/prestane-sa-velkych-rodin-pytat

http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/prestane-sa-velkych-rodin-pytat

Ohodnotiť



(0) Komentáře

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


+ 5 = trinásť