Ježíš Kristus žije

Príbeh – PhDr. Henrieta Hrubá. Jozuovská generácia

Klíčová slova:

Príbeh – PhDr. Henrieta Hrubá. Jozuovská generácia

small_Hruba.jpg
Šéfredaktorka informačného magazínu Bratislavy

 

Dobroreč, moja duša, Hospodinovi, a nezabudni niktorého zo všetkých jeho dobrodení, ktorý ti odpúšťa všetky tvoje neprávosti, ktorý uzdravuje všetky tvoje nemoci, ktorý vyslobodzuje tvoj život od záhuby, ktorý ťa korunuje milosťou a zľutovaním, ktorý sýti tvoje ústa dobrým, takže sa obnovuje tvoja mladosť ako orol.

Žalmy 103:2-5

Niet ničoho, čo by som nezakúsila za posledných 18 rokov z mocných slov kráľa Dávida, vyjadrených v tomto žalme. Ako dieťa som milovala Boha detskou láskou a vierou. Každé ráno som strávila dlhší čas pri modlitbe. Rodičia ma rešpektovali, nikdy ma však k ničomu nenútili. Na spoločnom dvore nášho sídliska som medzi deťmi rozprávala, ako je dôležité pre náš život chodiť do kostola bez toho, že by ma k tomu niekto viedol. Neskôr – v čase dorastania – som zistila, že nie som schopná dodržiavať všetky predsavzatia, ktoré som chcela splniť, mala som len veľkú vieru, nemala som konkrétnu znalosť o osobnom vzťahu s Bohom a takisto som nevedela, že mám čítať Božie slovo. Predsavzatia, najmä ohľadne náboženských povinností, som naozaj nedodržiavala a tak som sa hanbila pred ľudmi, ktorí sa mi zdali na tom ďaleko duchovne lepšie. Vtedy som však nevedela, že do srdca vidí len Boh a zdanie pobožnosti môže klamať. Postupne som potláčala moje výčitky a do života sa nenápadne ale iste vkrádal hriech, ktorý sa však v mojom okolí nedefinoval ako niečo nie dobré pre môj život, ale naopak, v mediálnom prostredí patril skôr k temperamentu a k tvaru osobnosti. So zlými rozhodnutiami prichádzali aj prvé neúspechy v osobnom živote. Túžba po šťastnom, vysnívanom živote sa mi rozplývala a túžila som stále viac, aby môj malý syn mal otca s trvalými hodnotami, kde nebude smilstvo. Syna som dala kvôli výučbe cudzích jazykov do kresťanskej medzidenominačnej skôlky, kde pôsobili znovuzrodení kresťania. Od prvej chvíle ma priťahovala ich prítomnosť. Cítila som, že majú čosi viac, čo mne chýba… Bez toho, že by mi svedčili o svojom vzťahu s Bohom, som bola postupne usvedčovaná zo zlých postojov v mojom živote. Prestala som fajčiť, začala som mať iné pohľady na ľudské hodnoty. Boh mi postupne začal pripravovať duchovný pokrm bez toho, aby sa o to pričinil človek z akéhokoľvek okolia.

Jedného večera som si pozrela v televízii film Ježiš a povedala nahlas sama pre seba: „Ježiš Kristus je Boh.“ Prežila som hĺbku tohto slova v jednej sekunde. V tom čase sa už môj syn modlil vlastnými slovami a pri jeho modlitbách som cítila Niekoho živú prítomnosť.

Bol to Duch Svätý, ktorý ma pri chlapcovej modlitbe usviedčal a zároveň potešoval a povzbudzoval. Raz som si otvorila Bibliu – Evanjelium Matúša a začala čítať. Litera ožila a ja som prešla do rána hlbokým usvedčením, ale aj veľkou nádejou lásky, ktorá mi napĺňala vnútro a svedčila o odpustení mojich hriechov. Plakala som a plakala a niekoľko dní som si čistila srdce. Neskôr mi znovuzrodení kresťania vysvetlili, čo som prežila, a stala som sa súčasťou veľkej božej rodiny, ktorá prijala Ježiša Krista za svojho osobného spasiteľa a priateľa.

Od prvej chvíle som túžila, aby pravdu o Bohu poznali aj iní ľudia, aby si mohli na Božom slove postaviť základ svojho života, aby mali hierarchiu hodnôt, ktorá sa nezrúti. Preto som veľmi túžila a túžim po transformácii evanjelia a kresťanských hodnôt do spoločnosti. Veľmi túžim, aby neexistovala priepasť medzi kostolným životom a prirodzeným spôsobom života. Aby farizejské obielené hroby, navonok prezentujúce sa svojou zbožnosťou, nekazili cestu ku kresťanstvu. Na tejto ceste som sa musela naučiť hladať vo svojej profesii výrazové prostriedky, podať informáciu nie spôsobom ako ju podávajú čisto duchovné médiá.To som robila ako redaktorka v sekulárnych médiách, a to robím aj dnes v lokálnych informačných mediách, ktoré som navrhla, ktoré realizujem, pre ktoré mi Boh otvoril dvere. Naučila som sa, že keď je Boh so mnou a konám v jeho múdrosti, nikto nie je proti mne, a keby povstal – padne. Ovplyvňovať médiá a mať vybudovanú hierarchiu hodnôt na základe božích princípov je veľmi dôležité. Som veľmi rada, keď môžem vidieť krásnych ľudí v sekulárnom svete, ktorí vytvárajú hodnoty pre spoločnosť, keď ich môžem povzbudiť tým, že si ich v časopisoch, ktorých som šéfredaktorka, môžeme všimnúť a vyzdvihnúť ich kvality.

Verím, že túžba po transformácii spoločnosti na základe Božieho slova, princípov kresťanstva, nie na základe farizejstva, ale poznania božej lásky, bude rásť vo všetkých sférach spoločnosti. Verím, že na Slovensku sa bude obracať k pravde nová Jozuovská generácia, ktorá bude vidieť pozitívne, ktorá bude vidieť, že na Slovensku sú možné veľké a dobré veci: obnovy životov, obnovy manželstiev, obnovy spoločnosti.

Pre túto víziu novej, krásnej a hodnotnej zmeny pre moje okolie, moje mesto a moju krajinu chcem žiť. Verím, že nová Jozuovská generácia prinesie budovanie Božieho kráľovstva tu na zemi, a nie vlastných náboženských impérií, alebo osobných ambícií. My všetci, ktorí máme túto túžbu v srdci, sa musíme chrániť, pretože Boh chce v prvom rade naše srdce a potom spôsobí veľké veci, po ktorých snívame.

PhDr. Henrieta Hrubá

Zdroj : http://mojpribeh.sk/pribeh/phdr-henrieta-hruba-jozuovska-generacia/

Ohodnotiť



(0) Komentáře

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *


5 − štyri =